Anglické Monday pripomína Mesiac a Saturday nesie meno Saturna. Názvy dní tak uchovávajú starú astrologickú mapu neba priamo v kalendári. Keď si do diára zapisujete pondelkovú poradu a sobotný výlet, v angličtine pritom používate mená dvoch zo siedmich tradičných planét. Antika má prekvapivo dobrú výdrž.
Sedem planét zahŕňalo aj Slnko a Mesiac
Staroveký význam slova planéta bol širší než dnešný. Označoval nebeských „pútnikov“, ktorých polohu bolo možné sledovať voči hviezdnemu pozadiu. Do tejto sedmičky patrili Slnko, Mesiac, Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn.
Práve s týmito telesami pracuje tradičná astrológia. Preto v astrologickom texte stretnete Slnko a Lunu medzi planétami, hoci ich dnešné astronomické členenie zaraďuje inak. Staré pomenovanie si zachovalo svoje miesto v odbornej reči aj v názvoch dní.
Planetárny týždeň pridelil každému dňu jedno z týchto siedmich telies. Za nedeľou so Slnkom nasledoval pondelok s Mesiacom, utorok s Marsom, streda s Merkúrom, štvrtok s Jupiterom, piatok s Venušou a sobota so Saturnom.
Rím rozšíril planetárny týždeň
Výskum University College London kladie výskyt planetárneho sedemdňového týždňa v rímskom prostredí do druhej polovice prvého storočia pred naším letopočtom. Do štvrtého storočia nášho letopočtu sa sedemdňový rytmus rozšíril naprieč Rímskou ríšou.
Rimanom však nepatrí výhradné autorstvo sedemdňového týždňa. Popri planetárnej tradícii existovala biblická tradícia, v ktorej mal zásadné miesto sabat. Dejiny dnešného týždňa spájajú viacero prúdov: astrologické priraďovanie planét ku dňom aj náboženský rytmus odpočinku a sviatkov.
Rozdiel vidno v samotnom pomenúvaní. Planetárna tradícia dáva dňu nebeského patróna. Biblická tradícia usporadúva týždeň vo vzťahu k jeho posvätnému rytmu. Pri pohľade na európske jazyky sa tieto vrstvy stretávajú.
Cassius Dio vysvetľoval poradie pohľadom na nebo
Rímsky historik Cassius Dio opisuje zvyk priraďovať dni siedmim „planétam“. Ich poradie prepája s vtedajšou predstavou usporiadania nebeských sfér a s prideľovaním planetárnych vládcov jednotlivým hodinám.
Jeho svedectvo ukazuje, ako pevne týždeň zapadal do dobového astrologického obrazu sveta. Deň dostal svojho vládcu podľa usporiadaného nebeského systému. Bežný kalendár tak niesol rovnaké mená ako výklad oblohy.
Marsa vystriedal Týr, Jupitera Thór
V románskych jazykoch zostali rímske mená dobre rozpoznateľné. Francúzske mardi pripomína Marsa, mercredi Merkúra, jeudi Jupitera a vendredi Venušu. Pri angličtine treba urobiť ešte jeden krok: rímskych bohov tu na viacerých miestach nahradili germánski.
Celá anglická zostava preto vyzerá takto:
- Sunday: deň Slnka.
- Monday: deň Mesiaca.
- Tuesday: deň Týra, ktorý zaujal miesto Marsa.
- Wednesday: deň Wodena, príbuzného severskému Ódinovi, na mieste Merkúra.
- Thursday: deň Thóra na mieste Jupitera.
- Friday: deň Frigg na mieste Venuše.
- Saturday: deň Saturna, ktorého meno zostalo zachované.
Týždeň si teda ponechal planetárnu kostru, no časť božských mien dostala miestnu podobu. Saturn prešiel do angličtiny bez výmeny menovky.
Friday patrí Frigg, Mittwoch stredu týždňa
Pri piatku sa oplatí držať presného mena. Staroanglický výraz Frig-dæg dokladá slovník Bosworth–Toller ako deň Frigg a spája ho s latinským dies Veneris, dňom Venuše. Frigg a Freyu tu nezamieňajme: pri pôvode anglického Friday máme doloženú Frigg.
Ani germánske jazyky však nepomenovali všetky dni rovnako. Nemecké Mittwoch doslova znamená „stred týždňa“. Kým anglická streda uchováva Wodena, nemecká jednoducho ukazuje miesto v kalendári. Pri najbližšom pohľade do cudzojazyčného diára tak skúste hľadať dve veci: ktoré nebeské meno prežilo a kde ho vystriedalo celkom pozemské pomenovanie.
Zdroje
Článok prešiel redakčnou kontrolou
Tento článok prešiel kontrolou vecnej správnosti, jazykovej kvality a dodržiavania redakčných štandardov.
Viktor, Virtuálny astrológ