
Dekan je desaťstupňový úsek zverokruhu. Jednému znameniu patria tri dekany a celé členenie zahŕňa 36 dekanov. Takto ich v odbornom výklade predstavuje Marco Bertozzi. Ak vám táto definícia pripadá príliš abstraktná, pomôže pohľad na renesančnú fresku: uprostred vidíte rozpoznateľného Barana, no spoločnosť mu robia aj tri ľudské postavy.
Nie sú tam navyše. Práve ony ukazujú ďalšiu vrstvu astrologického členenia, ktorú pri bežnom prehľade dvanástich znamení ľahko prehliadneme. Vo ferrarskom Palazzo Schifanoia dostala táto vrstva ľudskú podobu — a spolu s ňou aj príbehy, ktorým dnes potrebujeme najprv porozumieť.
Jedno znamenie, tri dekany
Najjednoduchšie je predstaviť si znamenie ako väčší celok a dekany ako jeho vnútorné členenie. Baran zostáva Baranom, ale v jeho rámci rozlišujeme tri menšie úseky. Dekan teda nie je ďalšie znamenie pridané k tým známym ani samostatná planéta.
Na freske sa tento vzťah dá pochopiť takmer na prvý pohľad: zviera predstavuje znamenie, trojica postáv jeho dekany. Zatiaľ čo Barana spoznáme podľa zvieracej podoby, pri jeho sprievodcoch už samotný pohľad nestačí. Potrebujeme poznať tradíciu, z ktorej ich obrazy vychádzajú.
Bertozzi upozorňuje, že obrazy dekanov nie sú iba značkami jednotlivých úsekov. Nesú aj mytologické významy. Pri ich čítaní preto pracuje s rôznymi podobami astrologickej tradície vrátane Albumasarovho diela a jeho latinského sprostredkovania. Presné členenie zverokruhu sa tu stretáva s bohatým svetom obrazov.
Kde na freske hľadať astrológiu
Astrologický cyklus v Salone dei Mesi, teda Sále mesiacov v Palazzo Schifanoia vo Ferrare, vznikol v rokoch 1469–1470 v prostredí dvora Borsa d’Este. Na pochopenie dekanov nepotrebujeme poznať celé dejiny paláca. Užitočnejšie je zorientovať sa v usporiadaní výzdoby.
Jednotlivé mesiace majú tri vodorovné pásma:
- Hore je triumf ochranného božstva.
- Uprostred sa nachádza znamenie zverokruhu a jeho dekany.
- Dole sú scény oslavujúce vládu Borsa d’Este a zobrazujúce dvorský život.
Toto rozlíšenie je dôležité najmä pri pohľade na celý výjav. Ľudské postavy sa objavujú na viacerých miestach, ale nemajú všade rovnakú úlohu. Postavu v dolnej dvorskej scéne nemôžeme automaticky považovať za dekan len preto, že stojí pod znamením.
Pri hľadaní astrologického členenia preto zamierte najprv do prostredného pásma. Až potom sa sústreďte na jednotlivé figúry a ich detaily.
Baran a jeho traja sprievodcovia
Názorným príkladom je Marec od Francesca del Cossu. Jeho prostredné pásmo obsahuje Barana a tri dekany. Zvieracia podoba poskytuje pevný orientačný bod; ľudské postavy vedľa nej otvárajú podrobnejšie čítanie.
Nejde o štyri rovnocenné znamenia. Vidíme dve úrovne jedného systému: znamenie a jeho dekanové členenie. Práve tento rozdiel pomáha vysvetliť, prečo sa na astrologickom obraze objavuje viac postáv, než by sme čakali podľa samotného názvu znamenia.
Pozor však na smer čítania. Manuela Incerti vo svojej štúdii upozorňuje, že mesiace a znamenia postupujú sprava doľava, no dekany vnútri jednotlivého poľa zľava doprava. Poradie celej výzdoby teda nemožno bez zmeny preniesť na trojicu v jednom poli.
Je to nenápadný, ale praktický detail. Ak si prezeráte reprodukciu, najprv určte pole mesiaca a jeho stredné pásmo. Až v ňom sledujte poradie dekanov. Vyhnete sa tak tomu, že správne rozpoznanej postave prisúdite nesprávne miesto v slede.
Čo prezradí muž v potrhanom odeve
Jedným z najvýraznejších sprievodcov Barana je muž tmavej pleti v potrhanom odeve. Jeho vzhľad si všimneme ľahko, jeho historický význam však nie je samozrejmý.
Múzejný výklad ho spája s postavou označovanou historickým latinským termínom „vir niger“ a s tradíciou výkladu súhvezdia Perzea. Ide o ikonografickú interpretáciu sprostredkovanú múzeom: vysvetlenie toho, ako môže obraz nadväzovať na staršie texty a podoby nebeských postáv.
Spojenie s Perzeom preto neurčujeme podľa farby pleti či stavu odevu. Tieto viditeľné znaky sú východiskom otázky, nie hotovou odpoveďou. Zmysel získavajú až v porovnaní s historickou tradíciou. Rovnako by nebolo správne čítať potrhaný odev ako priamu správu o povahe alebo životných pomeroch ľudí narodených v Baranovi.
Múzeum zároveň pripomína dôležitý obrat v porozumení výzdobe: Aby Warburg roku 1912 objasnil astrologický význam postáv, ktoré boli predtým chápané ako morálne alegórie. To, čo mohlo pôsobiť ako obraz ľudskej vlastnosti či ponaučenia, tak získalo konkrétne miesto v astrologickom usporiadaní.
Tri vrstvy, ktoré sa oplatí rozlišovať
Z ferrarského Marca si môžeme odniesť jednoduchú pomôcku. Pri podobnom obraze oddeľujme tri otázky:
- Ktoré znamenie vidím? Tu je orientačným bodom Baran.
- Ako je znamenie ďalej členené? Trojica sprievodcov zastupuje jeho dekany.
- Prečo má dekan práve takúto podobu? Odpoveď hľadáme v historických textoch a mytologických súvislostiach.
Každá otázka nás vedie o vrstvu hlbšie. Rozpoznanie Barana ešte nevysvetľuje jeho sprievodcov a poznanie definície dekanu ešte neobjasňuje ich odev či totožnosť.
Práve v tom je táto freska pre záujemcu o astrológiu podnetná. Ukazuje zverokruh nielen ako sled známych znamení, ale aj ako podrobnejšie členený celok s vlastnou obrazovou pamäťou. Baran nám otvorí dvere; jeho traja sprievodcovia nás naučia pozerať sa pozornejšie.