
Pri otázke na prácu Ptolemaios spájal viacero ukazovateľov: ranný východ planéty pred Slnkom, jej postavenie pri strednom nebi aj vzťah k Lune. Jediný pohľad do jednej oblasti horoskopu mu nestačil. Jeho postup má dva odlišné kroky: najprv vybrať planétu, ktorá činnosť riadi, a potom opísať povahu tejto činnosti. Práve toto rozlíšenie pomáha rozumieť starým pracovným výkladom.
Najprv hľadal, kto činnosť riadi
Vo štvrtej knihe Tetrabiblos, v kapitole o kvalite činnosti, Ptolemaios skladá pracovný obraz postupne. Výrazy činnosť a vládca činnosti tu používame ako pracovné pomenovania jeho starého výkladu. Činnosť zahŕňa to, čomu sa človek venuje, aké úlohy vykonáva a akú rolu zastáva.
Vládca činnosti označuje planétu vybranú podľa konkrétnych pravidiel. Preto sa nedá začať vetou „Merkúr znamená toto povolanie“ a preskočiť rovno k výsledku. Ptolemaios najskôr zisťuje, ktorá planéta má pri posudzovaní práce dostať rozhodujúce slovo.
Sledoval Slnko, stredné nebo aj Lunu
Jedným z jeho vodidiel je planéta s najbližším ranným východom pred Slnkom. Predstavte si rannú oblohu: planéta sa objavuje pred príchodom slnečného svetla. Ptolemaios tak sleduje jej vzťah k Slnku a poradie, v akom sa ukazuje na oblohe.
Ďalšie vodidlo hľadá pri strednom nebi, označovanom MC — bode, kde sa ekliptika, dráha Slnka, pretína s hornou časťou miestneho poludníka. V horoskope ide o významný bod spojený s verejným pôsobením. Ptolemaios skúma planétu pri ňom a do výberu zapája aj jej vzťah k Lune, teda Mesiacu.
Tieto ukazovatele porovnáva a kombinuje. Až keď vhodnú planétu týmto spôsobom nenájde, obracia sa k vládcovi oblasti stredného neba. Poradie je podstatné: začať rovno týmto vládcom by znamenalo preskočiť úvodnú časť jeho postupu.
Merkúr, Venuša a Mars opisujú povahu práce
Po výbere vládcu prichádza druhá otázka: aký charakter má samotná činnosť? Tu Ptolemaios pracuje predovšetkým s Merkúrom, Venušou a Marsom. Zohľadňuje tiež znamenia, v ktorých sa nachádzajú, a vzťahy medzi planetárnymi ukazovateľmi.
Rozdiel medzi oboma krokmi sa dá vyjadriť stručne. Výber vládcu odpovedá na otázku „Ktorá planéta činnosť riadi?“ Posudzovanie povahy odpovedá na otázku „Čo táto zostava opisuje?“ Názov planéty je teda začiatkom ďalšieho skúmania. Znamenie a planetárne väzby dopĺňajú, ako sa jej pracovný význam rozvinie.
Písar aj úradník patrili do konkrétneho sveta
Ptolemaiova kapitola uvádza pisárov, obchodníkov, učiteľov, bankárov, remeselníkov, vojakov, umelcov aj verejných úradníkov. V jeho príkladoch sa stretáva zručnosť s každodennou úlohou a spoločenským postavením. Práca má svoje nástroje, prostredie aj ľudí, pre ktorých sa vykonáva.
Pri čítaní takého zoznamu je užitočné rozlišovať, čo človek robí, ako to robí a aké miesto pritom zastáva. Dnešná pracovná pozícia často spája viacero úloh, ktoré starý text pomenúva oddelene. Aj preto pri porovnávaní s vlastnou prácou pomôže opis konkrétnych činností viac než samotný názov pozície.
Valens pripomína pestrosť antickej astrológie
Ptolemaiov postup patrí Ptolemaiovi. Historický prehľad helenistickej astrológie upozorňuje, že oproti časti ďalších autorov obmedzoval význam losov, osobitných vypočítaných bodov, aj dvanástich miest horoskopu a viac staval na pozorovaní planét.
Vedľa neho stojí napríklad Vettius Valens, autor rozsiahlych praktických Antológií. Pri tradičnom pracovnom výklade sa preto oplatí položiť konkrétnu otázku: Podľa ktorého autora postupujeme? Odpoveď rozhodne už o tom, kde sa hľadanie pracovných ukazovateľov začne.